Naše školstvo – Danko, Kolár, Gröhling, Matovič

Naše školstvo ináč – Danko, Kolár, Gröhling, Matovič

Ale pekne po poriadku. Svojimi názormi – sa budem dotýkať len vysokoškolského štúdia. A prečo  – jednoducho mám v tejto oblasti spolu s vedecko-výskumnou činnosťou vyše 50 – ročné skúsenosti a odpovedajúce tituly. A to čo sa prezentuje a píše okolo školstva ma privádza do nemého úžasu. Posledné cirkusy okolo spomínaných štyroch plagiátorov, to aj jasne dokazujú. Všetkým vyčíta opisovanie nejakých textov a hlavne, že neuvádzajú citácie, a keď tak len málo (čo odpovedá počtu zdrojov z ktorých to odpisovali !!!). V skutočnosti však nie sú jediní. Každý rok sa vyprodukuje desiatky tisíc diplomových, bakalárskych, magisterských, ako i doktorských  prác,  ktoré skoro na 90% sú kompiláciou už známych skutočností. Alebo si myslíte, že študenti po skončení niektorého stupňa VŠ sú takí múdri, že sú schopní popísať pár desiatok strán novostí z vlastnej hlavy. Nie sú schopní a ani my sme neboli! Tu musím ale podotknúť, že určitú výnimku tvoria študenti technických smerov, ktorí majú to šťastie, že im materská katedra zadá takú prácu, kde musia vykonať laboratórne pokusy poprípade urobiť nejaké konkrétne návrhy technického charakteru resp. výpočty v tomto smere pre konkrétne zariadenia a pod. Ja hovorím o študentoch takých študijných smerov, v ktorých sa pohybovala naša intelektuálna štvorica –  ako je manažment, právo, masmediálna komunikácia, verejná správa, atď. Čo je vlastne úlohou záverečnej práce? Na danú tému napísať pojednanie o danej problematike tak, aby po prečítaní textu bolo zrejmé, že študent ju pochopil, poukázal na všetky aspekty, ktoré sú dôležité a porovnal ich s názormi iných autorov. V niektorých prípadoch stačí ak do detailov popíše existujúci stav. Pri zadávaní tém pre tieto práce je potrebné si uvedomiť, že  každý rok sú ich tisíce.   Myslíte si , že sa dajú donekonečna vymýšľať nové a nové témy? Preto sa na kreovaní tém používajú aj také, ktoré priamo nesúvisia s tým čo študent študoval. V tomto prípade má študent preukázať, že je pripravený sa v tejto problematike zorientovať. Je to pre nich neznáma oblasť a preto  si musia preštudovať príslušnú problematiku a doslova opísať, to čo je v literatúre už popísané. A o to ide. Žiadny pedagóg neočakáva, že študent tam vloží vlastný názor alebo prevratnú myšlienku. Takto „opísaná práca môže byť veľmi dobrá a akceptovateľná, ak študent použije dostatočný počet zdrojov, vystihne podstatu a inteligentnou formou to dá na papier. Ale stále sme pri tom, že sa opisujú veci, ktoré už boli publikované. Skúsený pedagóg, medzi ktorých sa považujem aj ja, už pri povrchnom prezretí práce, vie na čom je. Pozriem si počet strán, počet obrázkov , grafov – ich kvalitu , počet citácii a ich delenie na zahraničné a domáce, ďalej na citácie z článkov, kníh, skrípt a pod. Prečítam pár strán a viem si urobiť úsudok o pisateľovi a jeho práci. Výsledok aj opísaných textov má poukázať na to, či študent v problematiku pochopil, vie o čo ide, a vedel by v tejto oblasti aj ďalej pracovať. Nič viac a nič menej. A preveriť si to v ďalšom je možné pri obhajobe. Stačia dve – tri otázky, aby skúsený člen komisie zistil, či dotyčný vie o čom je reč. Kvalitne opísaná práca sa dá využiť v ďalšom, ako pre študentov, tak aj pedagógov tým, že oni sami sa nemusia predierať húštinou publikácií v danom smere. Myslíte si, že „kvalita“ danej práce bude závisieť od toho, či bude všetko citované alebo nie? Táto moja kacírska myšlienka, nemá za úlohu ospra-vedlňovať tých, ktorí neuvádzajú citácie. Ide len o konštatovanie skutočnosti.

Keď som ja posudzoval takéto práce, tak tie, ktoré nespĺňali požadované náležitosti u mňa neprešli. Citácie musia byť z viacerých dôvodov! Minimálne je slušné, ak použijem vedomosti iného, aby som ho uviedol. Viackrát citovaný autor stúpa v pomyselnom pedagogickom resp. vedeckom rebríčku. Zároveň počet a kvalita citovaných prác uľahčuje vedúcemu práce, oponentom ako i hodnotiacej komisii danú prácu seriózne posúdiť.

Ale toto všetko nie je podstatné. Rozum mi zostáva stáť nad skutočnosťou, že vláda na čele s ministrom školstva, chce zaviesť zákonom možnosť odobratia titulu. Pýtam sa predsedu a vlády a ministra školstva – ten titul si dáva sám študent! Alebo mu ho dáva príslušná škola na základe zaužívaných zvyklostí. Každá práca má svojho vedúceho. Má minimálne dvoch oponentov. Skúšobná komisia má aspoň 5 členov.  To je minimálne 8 pedagógov, ktorí sa podpisujú  a tým udeľujú vlastne titul. Čo poviete, ktorá morálka je dôležitejšia  študentov, alebo tých ôsmich . A už úplným výsmechom je skutočnosť, že sa popredné vysokoškolské ustanovizne hrdo hlásia  k tomu, že budú aj oni odoberať tituly. Najprv ich dajú a potom po niekoľkých rokoch, keď bude potrebný ?! politický prevrat tak ich zoberú. Pekné Kocúrkovo. A to je všetko elita národa! Nezastávam sa v žiadnom prípade  našich „štyroch vládnych intelektuálov“, tí niečo napísali a chodili aj do školy ( aspoň Grölling) . Existujú aj takí, ktorí do školy vôbec nechodili a dostali titul (hlavne diaľkari). Čo keby ste Vy – investigatívny novinári, ktorí promptne zoženiete práce spomínaných plagiátorov publikovali aj mená tých minimálne ôsmich, ktorí sa pod udelenie titulu podpísali.

Preto si myslím, že cirkus okolo našich štyroch intelektuálov (u mnohých  po niekoľ-kých rokoch) bol účelový! Nemali na základe svojich prác sa vôbec dostať k titulom. Ale to sa nemali dostať ďalšie tisíce študentov. K nim patria i ďalšie osoby, z politického, hospo-dárskeho , novinárskeho prostredia atď. Tak, ako sme zistili, že je korupcia vo vláde, justícii, ako i v ďalších rezortoch, tak je obrovská korupcia a dovolím si tvrdiť, že najväčšia  aj v školstve – i keď niekedy bezplatná. Len tak – teraz ja Tebe a potom Ty mne  Rozdávajú sa diplomy, doktorské,  docentské, ale i profesorské tituly .

Ale ani toto nie je podstatné. Podstatné sú zlé politické rozhodnutia vlád SR. Tým prvým je finančný príjem za každého študenta. To má za následok, že všetky vysoké školy začali naberať študentov, aby mali čo najviac peňazí. Ale to má aj negatívne dôsledky v tom, že daný študent nemôže byť vylúčený pre  zlý prospech, lebo škola stratí peniaze. Došlo to až tak ďaleko, že pedagógom, ktorí sa opovážili vyhodiť študenta, bolo zo strany vedenia vyhrážané, alebo v príhodnej chvíli boli poslaní do dôchodku. Boli prijímaní študenti bez prijímacích pohovorov. Už v prvom semestri bolo jasné, že nemajú žiadny predpoklad na to aby absolvovali príslušnú fakultu. V jednej relácii sa na túto skutočnosť, ktorá je rovnaká aj v ČR pýtali istého profesora z Karlovej univerzity. Odpovedal celkom jednoznačne. Prijímame vyšší počet študentov  – pričom na to, aby daný študent bez problémov absolvoval štúdium, mal by dosahovať inteligenčný kvocient aspoň 120. Zo skúsenosti viem, že tretina týchto študentov túto podmienku nespĺňa. Otázka na ministerstvo školstva – prečo na olympiádu nepošleme trikrát viac športovcov ?! Preto – lebo ! Tieto zlé rozhodnutia majú za následok, že sa z pedagógov stali predajné ….. !. To je hrubá korupcia – platíme Vás tak i  za málo peňazí držte hubu a krok. Keď nie prídu skorumpovaní iní. Načo sú skúšky, keď nemôžete študenta vyhodiť pre neznalosť! Kvalitu školy nezdvihne umelý počet profesorov a docentov. Nemá ich vysoká škola – tak ich vyrobíme, presne tak ako sa tlačia nekryté peniaze! Načo sú nám súkromné vysoké školy – rozdávajú tituly zadarmo. Majú nízku výpovednú hodnotu a slúžia pre mnohých len ako ozdoba. Pre mnohých je to možnosť prísť, zložiť mešec a počkať si na diplom. A aby som nekrivdil všetkým, tak jeden dekan si preto svoje odsedel!

To už ani nehovorím o tom, ako sa menia učebné plány. Aby nevypadávali študenti zo skúšok, tak sa pre istotu tzv. ťažké predmety vypúšťajú alebo znižuje počet ich hodín. Matematika sa scvrkne na jeden semester, tak isto fyzika, náuka o materiáloch. Chémia nee-xistuje vôbec. A čo ďalšie predmety ako deskriptívna geometria , pružnosť a pevnosť atď. Svet techniky ide dopredu a mi odbúravame predmety, ktoré sú základom technického  pokroku. Čo robia  atestačné komisie?

Štát sa má postarať o vzdelanie svojho národa. Zároveň má byť taký múdry, aby vedel, akých absolventov práve potrebuje Zadal počty a na tých dal aj peniaze. Nie, aby si školy naberali bezbreho množstvo študentov, ktorí po skončení nemajú žiadnu možnosť sa uplatniť v praxi.

Záverečné práce vyprodukované väčšinou študentov v niektorých oboroch a medzi ne považujem aj práce spomínaných hore uvedených „delikventov“, nemajú z praktického hľadiska žiadny význam. Keby tieto práce neboli vytiahnuté ako zbraň na politický boj, ležali by roky a zapadali prachom. Je však možné, že po niekoľkých rokoch, by nejaký študent, ktorý by dostal identickú záverečnú tému, ju opäť opísal bez hanby celú, alebo aspoň jej časti. Mal by smolu len v tom prípade, keby sa stal politikom a to by musel byť v danej dobe nepohodlný!

profesor